VITIS SELECT, spol. s r.o.

prevádzka: Javorová 51, 917 05 Trnava – Modranka, SR

mobil: 0903 202 869, e-mail: vitisselect@zoznam.sk

 

Burgundské modré:

 

burgundske.JPGPôvod a rozšírenie

O veľmi dávnej minulosti a pestovateľskej obľube tejto odrody svedčí množstvo jej synoným. Burgundské modré patrí medzi špičkové odrody v kategórii muštových modrých, čo je iste aj dôvodom jeho veľkého rozšírenia. Domovinou je Francúzsko, kde sa v oblasti Bourgogne (Burgundsko) dokázateľne pestuje od 4. storočia. Spomína sa však už v 1. stor., no nie je dosiaľ zistené, či sa pestovalo v Burgundsku už vtedy, keď ho osídlili Gálovia, alebo či bolo privezené z iných oblastí. V 14. stor. sa už stalo básnikmi ospevovanou odrodou a pod názvom "Pynos" o nej spieva Eustache Deschamps. Okrem Burgundska sa pestuje vo väčšom rozsahu vo francúzskej Champagne, kde je na kriedových pôdach regiónu Montagne de Reims a v údolí rieky Marne základnou odrodou pre výrobu chýrnych šampaňských vín. Vo Francúzsku ju nájdeme aj v oblastiach Jura, Alsassko a inde. Zo svojej pravlasti prenikla do Nemecka, vraj zásluhou Karola Veľkého (742-813), ktorý ju z Burgundska priviezol k Bodamskému jazeru. Dodnes sa veľkoplošne pestuje vo Švajčiarsku a popri odrode Müller-Thurgau patrí v tejto zemi k základnému pestovanému sortimentu viniča. V severnom Taliansku (Bolzano, Merano) poskytuje tiež vzácne vína. V menšom rozsahu sa udomácnila v celej strednej a východnej Európe, ba prenikla aj do zámoria - Kalifornie, Argentíny, Chile, Austrálie a Juhoafrickej Republiky. Do Čiech prenikla zásluhou kráľa a rímskeho cisára Karola IV. (1316-1378) a v tejto dobe tvorila v Čechách 90 % výsadieb. Odtiaľ prenikla na Moravu, kde má tradíciu v Bzenci, v Mutěniciach a na Znojemsku. V Čechách sa pestuje vo vinohradníckej oblasti Mostecka a Roudnicka. Celkove sa v súčasnosti v ČR pestuje asi na 1 % plochy viníc s tendenciou mierneho zvyšovania. Na Slovensku sa pestovala najmä v nitrianskej oblasti (Topolčianky, Mlyňany), ale aj v iných lokalitách v menšom rozsahu. Jej význam u nás upadol najmä pre jej degeneratívne znaky - čoraz menšiu rodivosť, spŕchavosť atď., ako aj preto, že sa jej význam pre výrobu vysoko kvalitných vín v nedávnej minulosti nedoceňoval. Naviac boli naši pestovatelia a vinári zvyknutí predávať mladé vína a Burgundské modré dosahuje svoju výnimočnosť práve ako fľašovo zrelé víno. V súčasnosti sa u nás pestuje Burgundské modré na ploche asi 0,5 % plochy všetkých vinohradov, čo je veľmi nízke zastúpenie a nepochybne si táto odroda zaslúži viac pozornosti. Do Listiny registrovaných odrôd bola zapísaná už v roku 1941. Pristavme sa krátko pri u nás umelo vytvorenom názve Rulandské modré pre víno z odrody Burgundské modré. Ako sme uviedli, pri opise odrody Rulandské, pán RULAND objavil a rozšíril odrodu Burgundské sivé, ktoré bolo po ňom aj pomenované (Rulandské). Lenže s Burgundským modrým nemal nič spoločné. Náš obchodný názov Rulandské modré alebo aj biele, je slovenský novotvar a vzniklo nesprávnym spojením Rulandského s prívlastkom biely a modrý. Bolo by potrebné, aby sa tieto novotvary, ktoré nereprezentujú žiadnu odrodu a zaviedli u nás zmätok do označovania jednej z najstarších a najvýznamnejších skupín odrôd, úradne zrevidovali, napríklad použitím pôvodných názvov odrôd Pinot blanc (alebo biely), Pinot gris (alebo sivý) a Pinot noir (alebo čierny). Tieto názvy nepodliehajú právnej ochrane ako názov "Burgundské", ktoré je ako francúzsky oblastný názov právne chránený a nesmie figurovať v žiadnom názve výrobku iného štátu. V žiadnom prípade to však neplatí pre názov odrody, ktorá vždy zostane Burgundským bielym, modrým alebo sivým, práve tak, ako tomu je aj v názvoch týchto odrôd vo všetkých ostatných európskych krajinách (Burgundac crni, Burgundi kék, Blauburgunder, Burgund mic, a i.). Iba u nás figurujú odrody Burgundské aj v Listine registrovaných odrôd pod názvom Rulandské.

 

Fenologická charakteristika

Burgundské modré skoro pučí, rozkvitá i zamäkáva. Hrozno dozrieva stredne neskoro, pred Frankovkou a pred Silvánskym.

 

Poloha a pôda

Burgundské modré je náročné na dobré vinohradnícke polohy a vhodné do stredných častí svahov. Z takých polôh sa dosahuje vysoká kvalita. Jednoznačne sa treba vyhýbať rovinným terénom a spodným polohám svahov vystaveným pôsobeniu jarných mrazov, lebo Burgundské modré skoro pučí a je preto náchylné na zmrznutie. Pôdy majú byť dostatočne hlboké, nie ťažké a uliehavé, ale kypré s dobrou vododržnosťou, nie však premokrené (hnitie hrozna). Darí sa mu aj v pôdach vápenatých, opukových alebo kriedových. Vhodné sú aj ľahšie piesočnato-hlinité alebo štrkovito-hlinité teplé pôdy. V nich býva obsah farby i cukrov vyšší. V slabších polohách a výsušných pôdach býva kvalita hrozna nižšia a výskyt zvinutky je v nich výraznejší. Často v takomto prípade dochádza k spŕchavosti hrozna a k znižovaniu vitality krov.

 

Rez a vedenie

Vyhovujú mu všetky spôsoby vedenia, no priestorové tvary na vysokom vedení sú azda najvhodnejšie. Aj preto, že vytvárajú lepšie podmienky pre prevzdušnenie porastu a prispievajú k lepšej ochrane proti hnilobe hrozna. Naviac umožňujú väčšie zaťaženie plodonosnými očkami, čo táto odroda vyžaduje. Vzhľadom na strednú rodivosť a malé strapce ju režeme na 10-12 plodonosných očiek na m2 pôdy. Vyhovuje rez na kratšie ťažne, strelky a zásobné čapíky. Odporúčajú sa tvary krov s väčším množstvom starého dreva s lepšou rezervou zásobných látok, ktoré napomáhajú lepšiemu odkvetu. V stredných sponoch a na vedení, ktoré porast nezahustí, však možno dosiahnuť stupňovanie kvality menším zaťažením plodonosných púčikov na ker.

 

Úroda a kvalita

Nízka  úrodnosť Burgundského modrého v starých neselektovaných vinohradoch spôsobila, že sa táto vynikajúca odroda z našich viníc takmer vytratila. Neselektované Burgundské modré degenerovalo, veľmi málo rodilo, vo viniciach bol veľký počet spŕchavých krov napadnutých zvinutkou, rast sa oslaboval a kry hynuli. No s nástupom šľachtiteľskej práce, najmä v Nemecku a Francúzsku, ale aj u nás v bývalom Československu, sa znova dostala do povedomia najmä preto, že úrodnosť klonového materiálu je dobrá až vysoká. Veľké výkyvy v úrodnosti jednotlivých klonov vyplývajú z rôznych cieľov šľachtenia. Priemerne rátame s úrodami hrozna 7-12 t.ha-1. Pri veľmi úrodných klonoch sa však znižuje kvalita. Snahou nášho výrobcu musí byť využiť vysoký kvalitatívny potenciál tejto odrody a pestovať predovšetkým kvalitatívne klony. Pre výrobu prvotriednych vín je však podmienkou aj zdravé hrozno. Burgundské modré hromadí v procese dozrievania v bobuliach rýchlo cukor, ktorý sa v priemerných ročníkoch pri kvalitatívnych klonoch pohybuje v medziach okolo 20 kg.hl-1 , v dobrých ročníkoch dosahuje 24 kg.hl-1, vo výborných polohách aj viac. Obsah kyselín kolíše podľa ročníkov v medziach 7-12 g.l-1.

 

Škodlivé činitele

Pri preventívnej ochrane nie je Burgundské modré mimoriadne náchylné na peronospóru a múčnatku a jeho odolnosť je porovnateľná s Rizlingom rýnskym. Je však citlivejšie na botrytídu. Pri daždivom jesennom počasí sa dostavuje infekcia hniloby hrozna (jemná šupka bobúľ), ktorá negatívne ovplyvňuje kvalitu vín.

Burgundské modré je citlivá odroda na vírusovú infekciu zvinutky. Vo virologickom výskume je táto odroda indikátorom na túto virózu. Sprievodné znaky vírusového syndrómu zvinutky sú znížená úrodnosť i akosť hrozna, spŕchavosť a postupná strata vitality krov. Preto je nevyhnutné množiť iba klonový materiál, ktorý zaručuje dobrý zdravotný stav, spoľahlivú úrodnosť i akosť vín.

Vzhľadom na dobré vyzrievanie jednoročného dreva patrí Burgundské modré medzi odrody s relatívne dobrou rezistenciou proti zimným mrazom. Naopak skoré pučanie ho nechráni pred výskytom neskorých jarných mrazíkov.

Pri chladnom a vlhkom počasí pri kvitnutí môže dochádzať k spŕchnutiu strapcov.

 

Hospodárska využiteľnosť

Burgundské modré patrí k odrodám, ktoré predstavujú kvalitatívnu špičku v sortimente červených vín; vo Francúzsku je aj vynikajúcim základom výroby šampaňských vín. Pri tejto výrobe sa hrozno lisuje ako klaret: pri slabšom tlaku, bez mletia a odzrňovania a bez nakvasenia na šupkách, aby z lisu vytekala svetlá šťava. Zvyšok po takomto lisovaní sa spracúva na červené víno. Aj v Čechách sa takýmto spôsobom vyrábal z klaretu známy mělnický "Labín". Červené vína z tejto odrody patria k najušľachtilejším. Sú mäkké, plné, korenisté, avšak zamatové, alkoholické s vynikajúcim mandľovým buketom a nie príliš intenzívnej farby. Je to produkt na komercializáciu v stave fľašovej zrelosti, ktorá dosahuje vrchol asi po 5. rokoch, často i neskôr. Z vynikajúcich ročníkov sa fľašové vína uchovávajú 10 rokov i viac. Starnutím nadobúdajú vína jemný hnedastý farebný tón, ktorý však v žiadnom prípade nie je oxidatívny a nezatieňuje vynikajúcu harmóniu týchto vín. Je hriechom konzumovať tieto vína ako mladé. Treba zdôrazniť, že pri spracovaní hrozna sa pri tejto odrode naozaj oplatí hrozno roztriediť (oddeliť prípadne hnilé strapce). Vo výnimočných ročníkoch však možno dosiahnuť aj ušľachtilú zrelosť produktov z cibéb - zoschnutých, nie botrytických. V súčasnej etape počiatkov kvalitatívnej vinárskej produkcie a zvýšeného záujmu o odrody na výrobu červených vín, máme v Burgundskom modrom vynikajúcu odrodu pre vrcholovú kvalitu vín. Pre pestovateľov to znamená pri obnove vinohradov venovať mu pozornosť a vrátiť mu jeho niekdajšiu pozíciu v našom sortimente. Dnes už aj bez obáv z finančných strát, lebo vyšľachtené a ďalej zušľachťované klony znamenajú aj ekonomicky spoľahlivé úrody.

 

 

T: 0903 202 869 A: Javorová 51, 917 05 Trnava - Modranka E: vitisselect@zoznam.sk